Naposledy sa české a slovenské pivá porovnávali v médiách vo veľkom pred dlhými rokmi, keď Miloš Zeman do krvi urazil slovenskú značku. Tento týždeň české noviny porovnávali opäť, pretože česko-slovenskú ligu vyhralo pivo zo Slovenska.

Prešlo už veľa rokov, no na ten výrok sa nezabudlo. Miloš Zeman dostal pod Tatrami miestne pivo a veľmi mu nechutilo. Majster ostrých bonmotov hneď využil príležitosť. „Slovenské pivá sú dobré iba ak na preplachovanie zubných protéz,“ povedal vtedy Zeman.

Časy sa zmenili. Ani Plzeň, ani Šariš, ani Budvar. Najlepším pivom vyrábaným v Česku a na Slovensku je tento rok Sitňan z pivovaru Vyhne. Takto sa zhodla osmička českých a dvoch slovenských degustátorov Prvej pivnej extraligy. Tradične bežnými pivármi oceňované značky sa nedostali ani do finále, vypadli už skôr.

Len málo vecí dokáže mužov rozhašteriť tak ako práve pivo a politika. A Zemanov výrok bola veľmi výbušná kombinácia. „Bolo to myslené len na popradské pivo, napríklad Zlatý bažant je naozaj dobré pivo,“ vrátil sa Zeman po rokoch pre SME k svojmu výroku. Napokon, vždy ho viac vystihovala vášeň pre Becherovku.

Slepá ochutnávka

Prvá pivná extraliga mala svoje finále minulý víkend v Rožňave, predtým to bolo v Prahe. Hoci vlani vyhrávali české pivá, tento rok práve dvanásťstupňový Sitňan. Do prvej trojky sa dostal len český Zubr, tretí bol Zlatý bažant. Do finále sa prebojovali Vyhne ešte so Steigerom Gold a aj Heineken s Martinerom. Súťažili fľaškové dvanástky bežne dostupné v obchodoch. Z Čiech teda asi 52 pív, od nás asi dvanásť. Ponuka je u susedov neporovnateľná.

Každý má rád to svoje pivo a zistenie degustátorov, že slovenské pivá kvalitou a chuťou dobehli či dokonca predbehli tie české, je opäť vážnou témou. Spochybňujú ho zarytí pivári na oboch stranách hranice. Aj v miniprieskume SME na Facebooku vyšlo víťazne tradičné plzenské, zarytý fanúšik domáceho piva sa u nás nájde len občas. Plzenskému sa, naopak, medzi odborníkmi nedarilo vôbec.

Máme sa čo učiť

„Z výsledkov je úplne jasné, že sme na rovnakej chuťovej úrovni,“ hovorí Ladislav Kovács z pivovaru Kaltenecker v Rožňave, ktorý pivné finále organizoval. Slovenské pivovarníctvo podľa neho nikdy nebolo horšie ako to v Česku, len sa ponímalo ako horšie. „Bolo to skôr v mysliach ľudí ako v realite,“ dodáva Kovács.

V Čechách sa i tak stále je čo učiť. „Pivá na Slovensku majú nepochybne svoju kvalitu a varia ich skvelí odborníci. Osobne poznám napríklad Jána Piryho z pivovaru v Šariši, ktorý je veľkým odborníkom a k nám do Plzne chodí často na návštevy a odborné diskusie so sládkami,“ vysvetľuje Jiří Mareček z Plzenského Prazdroja.

Trhy sa za posledné roky aj výrazne pomiešali, Veľkopopovický kozel sa varí aj u nás, sám riaditeľ úspešného pivovaru z Vyhní je Čech. „Úspech vidíme predovšetkým v dôslednom lipnutí na pôvodnom klasickom varení piva a odmietaní akýchkoľvek zjednodušených a úsporných technológií veľkovýroby piva,“ hovorí Jaroslav Vysloužil. Do pivovaru za posledné roky výrazne investovali a pomohlo to.

Aj veľké pivá

Darilo sa však aj pivu z veľkého pivovaru. Zlatý bažant, patriaci do koncernu Heineken, skončil len o jediný bod tretí. A darí sa mu aj za Moravou. „V minulom roku dosiahol predaj v Českej republike zhruba 22 percent celkového objemu predaja Zlatého bažanta 12˚ na Slovensku,“ objasňuje JanaHypsová z Heinekenu Slovensko.

„České a slovenské pivá sú rovnaké, pokiaľ ide o kvalitu, starostlivosť, výrobné postupy. Veľkí hráči priniesli prísnu kontrolu kvality, malí hráči varia podľa tradičných poctivých receptúr,“ hovorí expertka na nápoje a novinárka Soňa Hudecová-Podhorná. A obe národnosti pív podľa nej vychádzajú z tých istých chuťových preferencií. Obľuba českých pív u pivárov na Slovensku je podľa nej zásluha marketingu.

„V socialistickej ére sa v Čechách vo všeobecnosti varilo lepšie pivo, veď ide o národný nápoj. To akoby sme kašľali na kvalitu bryndze a nechali, aby v Čechách vyrábali lepšiu,“ hovorí Hudecová-Podhorná. Mali sme podľa nej vtedy dobré slovenské pivovary, ale aj také s nepitným pivom. „Tie časy sú už preč a pivo sa dnes vyrába v oboch krajinách rovnako chutné a rovnako menej chutné. Imidž sa však buduje veľmi dlho,“ dodáva Hudecová-Podhorná.

Bitka na súťaži

Rôzne sa pivovarníci pozerajú aj na výsledky súťaží podobných tej v Rožňave. Väčšinou sa názor pivovaru odvodzuje od výsledku ich piva v súťaži. „Ocenenia si vážime o to viac, že súťaž pivná extraliga je jedným z mála skutočne nezávislých súbojov,“ hovorí Vysloužil z Vyhní.

České pivovary však výsledok takto nadšene neprijali. „Je isté, že kvalita slovenských pív sa počas posledných dvadsať rokov výrazne zvýšila. Ale na základe výsledkov jedinej degustácie si netrúfam vyvodiť nejaký všeobecný záver,“ povedal Petr Samec z Budějovického Budvaru. Ich tradičnému pivu sa v súťaži nedarilo.

„Víťazom, samozrejme, patrí gratulácia, ale rozhodujúci je názor konzumenta,“ povedal Zdeněk Mikulášek z pivovaru Bernard.

Okolo pivných súťaží je v Česku tradične horúco. Pri jednom z minulých ročníkov súťaže v Tábore sa porotcovia dokonca pobili, ale išlo vraj len o exces inak kvalitnej súťaže. Pravidelne si z Tábora nosí ceny napríklad aj Urpiner z Banskej Bystrice. Pivom sa v poslednom čase dokážu pochváliť aj Poliaci či Ukrajinci.

Zrejme nastal naozaj čas experimentovať hoci aj s malými pivovarmi, v nich však stále jasne vedú susedia za Moravou. „U nás vzniknú dva až tri minipivovary ročne, v Čechách mesačne. Je to podmienené celkovým cestovným ruchom a množstvom možných zákazníkov,“ hovorí Hudecová-Podhorná.